V prvom rade tu ľudia športujú viac. Keď idem behať dosť skoro ráno (6-7), tak stretávam fakt veľké množstvo ľudí všetkých vekových kategórií ako behajú, cvičia, hrajú futbal alebo proste niečo robia. Absolútne neporovnateľné s ČSR, kde na človeka ostatní akurát divne pozerajú (pozn. divne na mňa pozerajú aj tu, ale to je rasovo motivované).
Tiež tu sú schopní všetko robiť v podstatne horších podmienkach, čo je síce dané externou realitou, ale aj tak ma to na začiatku trochu zarazilo. Napríklad sa tu futbal hrá občas na teréne, kde by ste doma ani nezasadili záhradu kvôli dieram, hrboľom a tak. Navyše často na boso, takže ideálne na zranenie.
Čo ma ale zarazilo najviac boli práve fyziologické odlišnosti tunajších ľudí. Neviem ako je to možné, ale všetci chlapi tu sú dosť namakaní. Čakal som, že budem samozrejme najtučnejší muž v krajine, ale myslel som skôr, že v konkurencii podvýživených Afričanov. Nie že by teda boli nejaké gorily, ale sú všetci tak zdravo silní (domnievam sa, že to bude tým, že od mala sú celkom zvyknutí na rôzne manuálne úlohy v domácnosti atď).
Pri behu všetky tieto veci teda zjavne vyznievajú v prospech Kamerunčanov, takže som tradične najpomalší, najviac spotený a navyše myslím, že behám aj kratšie vzdialenosti (kvôli vlhkosti vzduchu nedávam ani tých pražských 6 km).
Ešte komplexnejšie porovnanie sa však dá získať pri kolektívnych športoch. A keďže som v krajine jedného z dvoch najväčších afrických futbalových ikon, budem to porovnávať práve na futbale, ktorý je tu národným športom (aj keď aktuálne výsledky národného tímu o tom momentálne veľmi nevypovedajú). Pri futbale je teda (na rozdiel od behu) krásne vidno silné aj slabé stránky. Ako som hovoril o behu, tak v rýchlosti ani výdrži sa na Afričanov nechytám. Tak isto majú všetci veľmi dobrú techniku. Mám teóriu , že je to spôsobené práve tým, že sú nútení dlhodobo hrať v takých zlých podmienkach, takže keď sa niekto učil hrať futbal na deravom svahu, tak na rovnom povrchu je kráľ. Tiež sú dosť silní a hrajú veľmi dôrazne do tela, takže človek nemá moc priestor dlho niečo vymýšľať, lebo keď zastanete, tak do vás s určitosťou hneď niekto vrazí. Tak som sa snažil prísť na to, na čom môže biely Európan ako ja stavať pri hre s Afričanmi, keďže pohyblivosť to asi nebude.
Odpoveď je v hre hlavou (a to v oboch významoch). Keď viem, že ich neubehám, tak sa oplatí hrať skôr pozične a stáť na dobrom mieste. Ďalej sa dá stavať na inteligentných prihrávkach a streľbe. Nehovorím, že oni to nevedia, ale tu sa hrá viac behavo a na krátke prihrávky a strely zblízka (aj na ulici aj v lige). A nakoniec fyziologická výhoda v prospech Európana - ľudia sú tu v priemere trochu nižší, takže s mojimi 186 cm som tu v horných 5%. To v praxi znamená, že nemám problém v hlavičkových súbojoch (je vtipné, keď niektorí aj keď skáču, sú stále nižšie :-)). Vďaka veľkosti sa dá tiež stavať na sile (160 cm vysoký ma proste nedá dole, ani keď má kocky na bruchu :-D).
Inak mám pocit, že tu športy nie sú nejak pestré, pretože okrem dvoch menovaných (futbal absolútne dominuje), sa k ostatným dá dostať len okrajovo. V blízkom čase chcem ešte skúsiť nájsť bazén. Aj keď to zas budem atrakcia - le blanc v plavkách :-D
