Trvalé bydlisko Kamerun

Prichádza ďalšia (a zároveň posledná) epizóda o legalite môjho pobytu v krajine. Po rôznych obštrukciách s vízami sme sa totiž nakoniec rozhodli celú vec vyriešiť prostredníctvom carte de séjour, teda povolením k trvalému pobytu.

Povolenie k trvalému pobytu sa v Kamerune najprv udeľuje na dobu 2 rokov a po vypršaní tejto doby je možné požiadať o povolenie na 10 rokov, prípadne riešiť pas. Cena povolenia je 300,000 CFA (450€), čo je celkom pálka, ale v porovnaní s cenou 80€ za 3-mesačné vízum sa to na dlhšiu dobu celkom oplatí. Navyše človek so sebou nemusí nosiť pas, pretože má v podstate kamerunský občiansky. Oficiálny proces vybavovania trvá cca 4 mesiace. Ja som to začal riešiť 10 dní pred vypršaním víza...

Tu sa však ukazuje výhoda týchto nefungujúcich skorumpovaných krajín akou je aj Kamerun. A síce, že známosti sú obyčajne najefektívnejšou (a pre cudzinca často jedinou) cestou ako riešiť podobné záležitosti. A známostí tu už mám našťastie dosť, takže cez známych mojich známych sme sa nakoniec dostali aj k človeku, ktorý je nejak zaangažovaný vo vydávaní povolení k pobytu. Potom už stačilo len niekoľko telefonátov a mohol som ísť na vec.

Samozrejme to nešlo vybaviť v Douale, tak som išiel zase na otočku do Yaoundé (tentokrát sa mi podarilo násjť dopravu za 2000 CFA, teda len 3€). Do Ydé som dorazil tesne pred polnocou, tak to bolo trošku ťažšie. Hlavne som sa dostal do trochu prekérnej situácie, keď sa mi ešte po ceste vybil mobil a k tomu som nemal ani kredit a nebol som si istý, kde býva môj známy, kde som mal spať (mal som inštrukcie kam ísť taxíkom a potom volať). Okolo už chodilo dosť pochybných existencií, tak som sa oslovil dvoch opitých chlapíkov, či mi dajú zavolať. Tak som sa nakoniec nejak dostal na miesto určenia, ktoré bolo nakoniec bližšie ako som očakával a zaľahol spať, aby som bol čerstvý ďalší deň (čakal som podobné problémy ako pri oficiálnej procedúre s predĺžením víz).

Ďalší deň som si privstal, pre prípad, že by to trvalo nejak dlhšie. Kontaktná osoba mi povedala po telefóne, že sa stretneme o 12:00 (bolo 7:00), tak som sa rozhodol poprechádzať po už známych miestach v Ydé, prípadne zaliezť do nejakého cybercafé na internet.

Keď som o 12:00 čakal na mieste, prišlo po mňa čierne auto s dvoma priateľsky vyzerajúcimi chlapíkmi, s ktorých jeden hovoril dokonca po anglicky. Odviezli sme sa trochu mimo, aby sme bez zbytočnej pozornosti vyplnili žiadosť, ktorá obsahovala množstvo absurdných otázok. Okrem obligátnych otázok o mojich úmysloch v krajine sa objavili aj perly typu veľkosť chodidiel, otvorené rany (deň predtým sme sa riadne rozbili pri futbale) a pohlavné choroby. Tak sme to nejak vyplnili, chlapík mi vzal odtlačok prsta, dal som im peniaze a rozišli sme sa. Za 2 dni mi volal, že je to vybavené.

Takže teraz zisťujem, čo to obnáša dostať kamerunský pas :-)