Prezidentské voľby 2011

Rok 2011 bol v Kamerune tak trochu napätý, hlavne z titulu prezidentských volieb, ktoré majú vplyv na fungovanie úplne všetkého naprieč spektrom (v Afrike sa z pravidla so zmenou hlavy štátu mení všetko o 180°). Deň volieb padol na nedeľu 9.10. a treba povedať, že Kamerun bol pomerne pozorne sledovaný v regionálnych aj medzinárodných médiách, z ktorých mnohé očakávali nejaký prevrat po iných afrických krajín. To som tak trochu očakával aj ja, aj preto Kamerun...

Ešte počas leta, keď sme sa na túto tému bavili, tak mi Kamerunci hovorili, že sa isto nič nestane, pretože oni si ako národ nechajú pomerne dosť "srať na hlavu". To som koniec koncov počas môjho pôsobenia tu aj sám videl, takže pred voľbami mi ani neprišlo divné, že je týždeň do volieb a nikde nie sú žiadne plagáty, nič sa nedeje a akoby to nikto ani neriešil.

Teraz nejaké fakty. V Kamerune má prezident mandát na 7 rokov. Prezident je volený v jednom kole prostou väčšinou hlasov, teda nie je potrebná absolútna väčšina. Ďalej, aby mohol človek ísť voliť, musí byť svojprávny kamerunský občan, mať minimálne 18 rokov (zatiaľ všetko ok) a mať vybavenú voličskú kartu. Teda občiansky preukaz nestačí (aj keď by logicky mal). No a keďže je v Kamerune pomerne veľké byrokratické zaťaženie, vybavenie takejto karty stojí značné úsilie, ktoré množstvo občanov (prevažne mladých) nie je kvôli voľbe prezidenta ochotné vynaložiť. Obzvlášť keď 98% kampane je len o jednom kandidátovi (ostatní nemajú dosť peňazí na jej zaplatenie).

No a to už prichádzame k tomu jednému kandidátovi. Akýsi kult osobnosti si tu užíva prezident (ehm, teda Jeho Excelencia) Paul Biya. Spočiatku by sa mohlo zdať, že po 29 rokoch (4 volebné obdobia) vo funkcii, budú ľudia proti nemu zameraní a budú chcieť zmenu. Paul však po celú dobu využíval úspešne stratégiu mŕtveho chrobáka tj. kto nič nerobí, nič nepokazí (a nikoho si veľmi nepohnevá). Posledných 30 rokov sa teda nieslo v znamení stagnácie, občas nejakej menšej pozitívnej reformy, avšak nič prevratné. Každopádne ho však vždy (aj vďaka veľmi rigidnej volebnej základni s vybavenými kartami) znovu zvolia.

Nie je sa potom ani dôvod diviť, že sa veľmi neunúva s volebnou kampaňou. Po celom štáte visí jeden (1!) plagát, ktorý hlása "Paul Biya - Le choix du peuple / The people's choice".

Okrem plagátu si však dal tento rok s kampaňou námahu. Prišiel do Doualy, ekonomického hlavného mesta svojej krajiny. Po druhýkrát za 29 rokov vo funkcii. Počas 2 dní, ktoré tu strávil, musela byť zablokovaná celá doprava v okruhu 3 km a všade behali vojaci so samopalmi, brokovnicami a dokonca som videl aj jedného s bazukou. Fakt by ma zaujímalo pri akej príležitosti to chcel použiť...

Ono ale tvrdiť, že preferuje Yaoundé pred Doualou by tiež nebolo úplne na mieste. On totiž vôbec v Kamerune nebýva! Toto ma dostalo asi najviac - Paul Biya býva vo svojej vile vo Švajčiarsku. Na jednej strane sa mu nedivím, asi každý s jeho príjmom by si vybral radšej život vo Švajčiarsku než v Kamerune, ale na druhú stranu by som očakával, že hlava štátu vo svojej krajine strávi viac než obligátne 1-2 mesiace zalezený v Yaoundé.

Keď konečne prišiel dlho očakávaný deň volieb, všetci cudzinci radšej vypadli z mesta. My sme však hrdinsky ostali zalezení v byte a tak som sa mohol presvedčiť, že sa vážne nič diať nebude. Okrem toho, že bolo kompletne všetko zatvorené (kvôli tejto veľkej udalosti) a niekoľkých protestných skupín brázdiacich ulice, sme prežili pomerne normálny deň. Čakal som, že výsledky volieb budú známe večer, alebo na ďalší deň. V správach mi ale bolo povedané, že počítanie potrvá 2 týždňe. Všetkým to prišlo celkom normálne.

A tak o dva týždňe sme napäto sledovali výsledky tipujúc s akým rozdielom vyhrá. Vyhral Paul Biya - nič prekvapivé. Rozdielom LEN 68% (získal celkom 78% z 4 mil. platných hlasov) - dosť prekvapivé, keďže roky predtým vyhrával suverénnejšie (nad 90%). Tak možno nabudúce to bude trochu vyrovnanejšie. Toho sa ale už Paul snáď nedožije, pretože napriek zdravému alpskému vzduchu už má predsa len skoro 79 a mizerný zdravotný stav.

Po vyhlásení výsledkov nasledoval typický prejav o tom ako sa občania zachovali zodpovedne a spoločne môžeme vykročiť na cestu pokroku. Prejav bol v Paulovej rodnej francúzštine a následne tlmočníkom preložený po druhého oficiálneho jazyka Kamerunu - angličtiny. Paul totiž anglicky nehovorí...