Rok na to (júl 2009) som zamieril do Keni, do tej doby asi najnetradičnejšej destinácie v mojom živote. Pred odchodom som sa zaprisahal, že to tam musím nejak dokumentovať, pretože taká vec sa predsa nezopakuje tak skoro. Aj keď pracovne som nebol vyťažený tak ako v NYC, sociálne aktivity však urobili svoje a tak som sa za 6 týždňov pobytu k blogu zase nedostal...
Prečo však ten retrospektívny začiatok? Začiatkom júla 2011 som sa rozhodol si dať po úspešnom ukončení Bc. so školou na chvíľku pauzu a zamieril som do Kamerunu, kde budem tráviť (minimálne) ďalší rok svojho života prácou v medzinárodnej neziskovej organizácii AIESEC ako osoba zodpovedná za vonkajšie vzťahy. Avšak čo sa týka blogovania, zrejme by to skončilo rovnako ako v prechádzajúcich prípadoch nebyť jednej sebareflexívnej chvíľky počas pracovného dňa. Bežal asi tretí deň môjho pobytu a bol som zrovna na ceste na schôdzku na jednu firmu, keď sme zrazu zastavili v zápche v strede mesta a ja som sa pozrel okolo seba. Zrazu mi došlo, že okrem toho, že sedím na motorke s človekom, ktorý sotva rozumel niečo po anglicky, sa nachádzam oblečený v obleku (poctivo aj so sakom a kravatou) tesne pred poludním prakticky na rovníku. Pozerám okolo seba a zisťujem, že som s veľkým prehľadom najbelší v okolí, tvárim sa nechápavo keď prechádzame križovatkou na červenú a asi ako jediný by som na hlave nevedel odniesť kýble plné všetkého možného.
Tak preto tento blog.
Inak v tomto blogu sa budem venovať asi hlavne mojim úvahám a postrehom spojeným s mojím súčasným miestom pobytu. Tiež asi občas prihodím nejaký obligátny cestovateľský záznam, keď už nie som žiadny fotograf, tak nech to je aspoň takto zaznamenané.
Tak som zvedau
OdpovedaťOdstrániť